Sústrediť sa.. Na hudbu. Na tú tajomnú zvláštnu a zázračnú chvíľku, kedy sa všetko zastaví.. Kedy všetko stíchne a v žiari reflektorov - vypínam celý svet.. Sústrediť sa. Pre chvíľku, kedy sa zase všetko zdá krásne a zmysluplné. Vypnúť. Myseľ. Vypnúť kontrolované Racio, ktoré sa stále hlási o slovo a neúnavne nám chce dávať svoje kázanie. Stop! Strih, nová klapka a nová epizóda života! Aj keby sme stále hrali rovnaký program v rovnakom poradí - nikdy nezažijeme rovnaký pocit! Lebo taká je hudba! Krásna a nevyspytateľná ako život sám.. Klapka, strih, iné svetlo.. Moment odovzdania.. Eufória. Rýchle stúpanie do výšin orgazmického sveta emócií. Klapka, strih, opäť iné svetlo! Niekto opäť príliš rozsvietil - až ma z toho bolí hlava! Príliš rýchly návrat do "reality".. Do toho.. skutočného (?) sveta, v ktorom žijeme. Je nejaký.. skutočný? Alebo je všetko iba výplodom našej makovice? :) A keď sa zhasnú svetlá... opäť si dávam tie moje staré dobré tenisky, kvetované plavky a šialenú čiapku, v ktorej sa cítim dobre! Zmena kostýmu, masky, kabelky, role ... Áno, žijeme dvojitý život....... Prezliecť kostým, zmeniť svoju rolu - niekedy rýchlejšie, ako si dokážete predstaviť..

A keď svetlá zhasnú..... opäť mi dlho dlho trvá, kým nasiaknem tou drsnou "skutočnosťou" - že opäť musím ísť do práce, prekliknúť sa na úplne iný režim, kde platia úplne iné pravidlá.. Veď v práci nikoho nezaujíma, či máte hentaký, alebo onaký koncert - na druhej strane sveta, .. Jednoducho - tu platia iné pravidlá, hrá sa zrazu s inými kartami, hra sa zmenila!

Snažíte sa to spojiť. Chvíľku ste hudobníkom, kde Vás obdivujú ľudia, stretávate sa s rôznou spoločnosťou - aj tam sú veľké rozdiely - musíte sa na to naladiť.. A tak sa vlastne nikdy nenudíte! Nie je to totiž možné! Často sa Vám stáva, že kým pochopíte celú hru - už je vlastne koniec:) Falošné úsmevy, emócie, ktoré sa príliš na Vás lepia. Chcete odísť opäť do tej svojej ulity, kde Vám je tak stopercentne dobre, kde si plávate vo svojej rieke,kde sa cítite bezpečne, kde si plávate vo svojom oceáne emócií, niekedy sa topíte, inokedy vzlietnete až do nebies - lebo taký je život umelca. Pestrý, nikdy nie statický, nikdy nie nudný..... Je to nekonečná rieka..

A chvíľku ste obchodníkom,... Riešite jednotlivé produkcie. Zaoberáte sa číslami, ktoré sú Vám absolútne cudzie. Riešite termíny, až Vás z toho rozbolí hlava, organizujete, ani si neuvedomíte - a zrazu ste na druhej strane. Prestanete sa zaoberať hudbou - lebo na to neostáva čas, neostáva energia. Management - poviem Vám - to je celá veda! Časom - si vypracujete podrobný plán a stratégiu - ako jednotlivých ľudí osloviť - ako sa spropagovať - ako urobiť tú "správnu" reklamu, ktorá je tak pôsobivá a zaujímavá. Nie gýčová, nie komerčná... Kde je hranica medzi komerciou a nekomerciou? Čo ste ochotní urobiť? Za akú hranicu ste schopní zájsť? Tieto otázky si musíte zodpovedať, lebo inak Vás zdemolujú..

Skončíte v posteli s vyčerpaním - a zistíte, že už ste sa ocitli na druhej strane - obchodníka vyjednávača - o ktorom vlastne neviete vôbec nič.. Lebo aj keď sa veľa naučíte - nič vlastne neviete - pretože sa stávate hlavným aktérom príbehu - a preto nemáte žiadny odstup. Vy ste stále iba vy. A síce - preklikávate stále svoje úlohy - ale ste to stále iba vy. Vy ste obchodník, zároveň však hudobník. Časom vytvárate psychologické profily rôznych typov ľudí, s ktorými komunikujete - a stávate sa pomaly psychológom. Hovoríte si - "ako to tí manageri robia,..?"

A potom,..... príde vyčerpanie........ Občas si hovoríte - "Má to vôbec zmysel,..? Čo mi to dáva?" Dam si sportove oblecenie a uplne vypnem. Lenže zrazu.. Zrazu príde znovu ten tajomný a zvláštny pocit, keď Vás chytajú na koncerte zimomriavky, keď... hráte pre ľudí.. Pre ľudské bytosti......... ktorým odovzdávate emócie prostredníctvom hudby. Príde znovu ten blažený pocit, keď sa zastaví čas, keď znie iba hudba........

Lebo hudba sa objavuje bez vyzvania...... znie v ušiach. Či prší, alebo sneží... Či je polnoc, či je ráno, či sa cítite dobre, alebo "pod psa" - znie Vám v ušiach stále. Je to Vaša záchrana, ale keď ju nepretvárate a neodovzdávate - zdemoluje Vás.. Ako sa hovorí - "Každý dar je zároveň prekliatím,.."

Nová klapka. Nový strih. Ako vo filme. Na chvíľku všetko vyhádzať z hlavy, zmeniť kostým, topanky, potom sa naladiť na inú prácu, prijať iné pravidlá, podmienky, iné karty,.........

Hráte zrazu dvojitú hru......

Pestrofarebný umelecký intenzívny svet.......

A keď si myslíte, že ste všetko pochopili, prídete na to, že neviete nič - lebo umenie je celoživotná púť, ktorá nemá hraníc........

Zistíte, koľko toho ešte "neviete".....

A viete iba to, že... neviete:-)

Prístupov 5333

Kvalita článku